Zo "Zlej krvi".

Neľutujem storočia citlivých sŕdc. Každý má svoj rozum, svoje pohŕdanie a milosrdenstvo; ponechám si miesto na vrcholci toho anjelského rebríka a zdravého rozumu.

Pokiaľ ide o zabezpečené, domáce šťastie, ale nie... nie, nemôžem. Som priveľmi roztržitý, priveľmi slabý. Život rozkvitá prácou, to je stará pravda: pokiaľ ide o mňa, môj život nie je dosť ťažký, vzlieta a vznáša sa vysoko nad činom, ktorý je vzácnym bodom na svete.

Aká stará panna sa to stáva zo mňa, keď nemám odvahy milovať smrť!

Keby mi Boh dožičil nebeského, vzdušného pokoja a modlitby – ako dávnym svätcom. - Ó, svätci, mocní, pustovníci, umelci, nikto vás už nepotrebuje!

Večná fraška! Rozplakal by som sa nad svojou nevinnosťou. Život je fraška, v ktorej si každý zahrá.

Arthur Rimbaud, Sezóna v pekle