Štvrtá káva, meter snehu a liter melanchólie.

(Enya - Trains and Winter Rains)

Tri dni nepretržite sneží. Cez moje okno mám výhľad na odhŕňač, ktorý práve zapadol. Sneh je všade. Včera bola Čadca kompletne neprejazdná a som úprimne zvedavá na to, ako sa dnes podvečer dostanem do Trnavy. 

Opäť som chorá (alebo ešte), v priebehu mesiaca sa mi vyhodil tretíkrát herpes a nos mám ako vodovod. Zajtra mám prvú skúšku, knižka má vyše tristo strán a ja som na strane štyridsaťdeväť. Bude to potupné, ale momentálne sa nemôžem sústrediť ani na to, aby som si uvarila kávu a nezabudla ju vypiť, kým je aspoň trochu teplá (dnes sa mi to stalo už trikrát... ešte nie je ani jedna popoludní, kriste). 

Musím si pobaliť veci, zvlášť do cestovnej tašky, ktorú dnes beriem so sebou a zvlášť do kufra, ktorý mi zajtra privezie otec. Vo štvrtok letím do Moskvy. Do notesa som si poznačila Puškinovo múzeum výtvarného umenia, Cintorín doslúžených sôch, Izmajlovský a Gorkého park a metro. Beriem si samozrejme fotoaparáty a notes. Nakoľko neinteligentné je cestovať do Ruska v decembri? Mám hrozný kožušinový plášť a nakoľko nechcem vyzerať a cítiť sa ako totálny idiot, beriem si so sebou predovšetkým veci zo svojej "elfskej" poličky (lebo deliť si veci v skrini na nohavice, tričká a podobne je príliš meštianske a žánrové poličky ako gotická, elfská, indie, vintage a maškarná sú teda absolútna nutnosť... a človeku taktiež odpadá nutnosť každé ráno rozmýšľať, ako sa zladiť, proste vyberie veci z jednej poličky a ja, ja som lenivec).

Takže vás bozkávam a žite si tu zatiaľ šťastne, neviem kedy sa vrátim, ale hádam skoro, nechcem tam byť dlhšie ako cez víkend. Lebo neviem po rusky ani slovo a strašne ma to znervózňuje.

xox

E.