J. A. Lindqvist - Nech vojde ten pravý + M. J. Weeks - Ďáblovy deníky

 J. A. Lindqvist - Nech vojde ten pravý

Zaujímavá kniha, ktorá ma po dlhej dobe prinútila prečítať niečo od začiatku do konca bez prerušenia. Príbeh nie je nijako výnimočný, čo sa námetu týka, ale je krásne zasadený (Švédsko), v čom je polovica úspechu a zvyšok zázraku, všetky tie jatky beriete akosi osobnejšie a zrazu z toho máte knihu, ktorú ste si radi kúpili, lebo aj keď to nie je Hemingway alebo Balzac, stále je to dobrá kniha a načo by ste sa tvárili ako snobi, keď každý vie, že máte prečítané Stmievanie a Plamene inkvizície, však.
Čo ma sklamalo (dosť) bol záver, čo bola tá časť knihy, kde inak skvelý rozprávačský štýl zrazu nahradilo niečo ako audio zápisky v denníku úradníka, žiadne čaro, odfláknutá pasáž, a za desať strán rýchlo odsmečované to, čo by patrilo minimálne na päťdesiat. Žalostné. A pritom sa ponúka tak veľa možností, ako by ten príbeh mohol skončiť... V najbližšej dobe si pozriem film (jeden aj druhý) a dám vám vedieť, čo bola väčšia bašta. 7/10

M. J. Weeks - Ďáblovy deníky

Pokiaľ sa chcete dobre zasmiať a oblasť náboženstva vás zvykla vždy dobre pobaviť, zaobstarajte si túto knihu. Ja viem, v podstate je to kus zbytočnej literatúry, ale ľudia sa musia aj smiať. Ja som sa smiala, pretože je to písané očividne na základe náležitého rešerša, je to úsmevné a tak krásne žabomyšie, že sa tomu nedá odolať.
Navyše, knižka má skutočne nádhernú grafickú úpravu, čo poteší oči a skvele dopĺňa text, napríklad rádoby pripnutými vizitkami, fotkami, pozvánkami či výstrižkami z novín, a dokopy je to skutočne milé.
Navyše nejde o žiadne ťažké spisovanie, za dva večery to máte hotové alebo stačí otvoriť ľubovoľnú stránku, nemusíte čítať zápis za zápiskom, veď viete, tieto témy majú dokopy hlavu a pätu fakt len fiktívnu. 7/10