TRISTESSE

Oblaky letia poľami

a ja lepím polámané krídla rámu,

obrazy bez očí s ich krivými jazykmi

kričia a vypľúvajú na podlahu

síru ako prvý podbeľ,

ležiaci v poli medzi nami.

Nikdy som nevidela pravý kvet

na chlopni tvojho kabáta.

Umazaný od blata a ginu,

sedel si na posteli ako bezzubé dieťa

opustené svorkou a oči –

už to neboli levie oči, čo ma

objímali a urobili zo mňa Bohyňu.

Studené diery, Kristove nohy

prázdne ako tvár, plávajúca na lekne.

Oblaky letia poľami,

ja plachtím po zemi a popol,

popol nehorí.

Peklo a lunapark sa píše stokrát inak ako Motýle v ľade. Možno to bude tým, že všetky tie slová mám v sebe už dávno, hrozne dávno. A sú zatiaľ venované len jednej osobe, takže žiadne A. a R. nezamiešajú obsah. 

Tieto veci aj tak nikdy nikde nevyjdú, bolo by to ako tú osobu rovno pochovať. Je to hrozné, nemôcť vôbec nič povedať.