Piate kafe, stupeň vyšinutosti a excitácie značne pokročilý.

Som v siedmom nebi.

Samozrejme, všetko je nanič, ale výnimky potvrdzujú pravidlo, a vlastne neverím na slovné hrátky a vlastne som dospela do bodu, kedy je všetko tak zlé a vonku tak teplo, že na tom nezáleží.
Zdá sa mi úžasné, že aj v čase, kedy by som celú svoju existenciu vymenila za trochu slnka, nemusím nič predávať a slnko príde samo.
Takže, v sobotu som k videniu v Ostrave, no matter what. Dovtedy vypijem toľko kafe, že slabý tlak nebude mať šancu.
A minulý piatok som videla slečnu Imogen Heap, už len kvôli tomu a kvôli dobrému červenému vínu sa oplatilo prežiť Pohodu.
Čiže aj keď to má ako celok znaky tragédie, v detailoch je to krásne leto a myslím že môžem čerta zase schovať do vreca. A pokiaľ trávim celé dni mimo alebo v šere vo svojej izbe, riziko stretu so zdrojom mizérie je také malé, že nemá potenciál ma zožrať.
A... zabudla som spomenúť, že som videla Portishead? Bože dobrý...