Hnali sa spolu po ulici, všetko okolo seba hltali v prvotnom zápale, ktorý neskôr tak posmutnel, zjasnozrivel, sprázdnel. Ale v tej chvíli tancovali ulicami ako dvaja pojašenci a ja som sa vliekol za nimi, ako sa vlečiem celý život za ľuďmi, ktorí ma zaujímajú, lebo pre mňa existujú len blázni, ľudia zbláznení do života, zbláznení do debát, zbláznení do spasenia, dychtiaci, aby mali všetko hneď a naraz, ľudia, ktorí nikdy nezívajú a nehovoria všednosti, ale horia, horia, horia, ako tie prenádherné žlté rímske ohňostroje, rozprskujúce sa tisíckami pavúčích nôh medzi hviezdami a uprostred modro vzbĺknu a všetci vzdychajú: "Ááách!"

Jack Kerouac, Na ceste