paličková sedma, alebo ako sa postupne vypariť.

z pohľadu osobného rastu bol posledný polrok
bohapustou vraždou času a dlhou tmavou cestou späť.
a to vôbec nie je zlý pocit.
zvlášť po tej dlhej a úmornej stati o význame tradicionalizmu,
ktorú som práve dočítala.
okrem iného ma priviedla na myšlienku, že žijem prázdny, studený, 

neproduktívny, osamelý a opovrhnutiahodný život, 

ktorý nemá žiaden zmysel a význam.

z čoho vyplýva logický záver, že nemám čo pokaziť.

a tomu sa hovorí nádejné vyhliadky.
všimli ste si niekedy, že protiklady v konečnom dôsledku
vôbec nedávajú zmysel?
""