Dve veže a myšky, myšky pod hviezdami!

"Kupředu, ty chromý," volal jeho příšerný hlas, "kupředu, ty lenochode, ty podloudníku, ty bledá tváři! Abych tě nepolechtal patou! Co to tropíš mezi věžemi? Do věže s tebou, zavřít by tě měli, lepšímu, než sám jsi, zavíráš volnou cestu!"


Nietzsche

Na tri zámky, jeden kľúč,
schovali sme duchov do lunatického obrázku,
orámovaného svetlým bystrickým horizontom
a zvyšok si nemusíme domýšľať,
pretože som sa prinútila vyzliecť zo seba svojho
malého veľkého čarodeja

a nepokračovať v skutočnom rozdelení nás dvoch
na dve úplne cudzie entity.
Ako pár sme skvelá dvojka,
postmoderná revolúcia ipso facto neexistuje.

Zostanem Evel, zmenším sa na bielu špicatouchú myšku
a budem sa vyhrievať v tvárach tých,
ktorí ma volajú menom, ktoré som si pre seba vymyslela,
budem to pokladať za úplne nový spôsob videnia,
farebné obrázky,
zelené ostrovy šťastia nad paragrafmi
a zažltnutými lavicami,

moja úplne nová cesta,
ktorú som vzývala celý ten čas,
kým som sa nabaľovala hnusom zo všetkého
a všetkých a zabudla som,
aké milé a pekné je nájsť si stabilný bod,
do ktorého sa možno vrátiť
a na chvíľu sa venovať tomu,
čo si stvorilo svoje nové božstvo
a postavilo ma do kúta ako domáceho bôžika,

hélas!

Som pripravená nespadnúť na druhý pokus
na otvorené ranky a som pripravená nelipnúť na sebe
ako na tom poslednom solipsistickom psovi,
ktorý sa počas apokalyptickej búrky schoval pod strom
a bol svedkom úplného zničenia predtým,
ako prvý krát zaštekal.

Som v Bystrici, nie som šťastná, ale dýcha sa mi oveľa lepšie a hviezdy...
Hviezdy nado mnou!

Neplánujem sa stratiť ani opustiť svoje lano!
A nedívajte sa na mňa skrz prsty, zrádzať je ľudské.
A možno prvýkrát za posledných desať rokov
píšem pozitívny nepseudopoetický text,
dúfam že to náležite oceníte a ak náhodou ujdem,
bude jasné, že som len pridlho pozerala dohora.

xox