the mo(u)rning after: augusta 2010

6/8/10

Veľmi rada by som niečo vhodné napísala na adresu samotného festivalu, ale!

Väčšinu času som strávila mimo bežného rámca prežívania, väčšinu kapiel som nevidela (vlastne som nevidela nič okrem The Horrors. Nie, ani A Place To Bury Strangers, ani Mew, ani The Fall.) Plus väčšinu dojmov zvyknem načarbať tušom do notesa, lebo poznám svoju lenivosť a emočnú neschopnosť napísať niečo triezve... (a moje tušové komiksy nezaujímajú nikoho okrem mňa, takže žiadne týranie sa nekoná.)

Moje slovné poznámky v presnom notesovom znení:

DRINK - only in marked - controled - area

POLISH ("indie"/"young"/etc.) PEOPLE - SENSE OF FASHION = LESS THAN ZERO

(nobody understands me unless i'm pretending to be from uk = fail)

THE AUDIENCE = RUBBISH!!! (sleepy, static, slow, weird)

NO ALCOHOL IN POLAND AFTER 22.00 - THE WHOLE POLAND! (i mean in the cities, not the festival. wtf?)

here comes Tom wrapped in fantastic black cape

synth problems?

bass

somebody's trying to tune bass

let's sit down

- BREATHE

...

The Horrors - GOLD

/but they didn't play Whole New Way! they didn't play Whole New Way! didn't play Whole New Way! Aaaaaaaa!/

but it was glorious and all gloomy and sweet

//FUCK THE AUDIENCE - GO CRAZY//

so so so short set

ALL THE RAIN IN KATOWICE COMES TO RUIN MY PLANS/NIGHT

stupid beer

They.Control.You.Wherever.You.Go.

WEIRD people

Keď to skúšam trochu ohodnotiť vo svojom rebríčku (koncert, nie celý festival), vôbec neľutujem, že som namiesto toho nešla niekam do Rakúska na Placebo, ani že som nebola na Muse a podobne. Skvelý zvuk, a po tak dlhom čase je fajn aj vidieť tie ksichty naživo.

(Slečna Evel obliekla 60s šachovnicovú košieľku, čierne pipe jeansy a hodinu stála pod prázdnym pódiom, aby chytila to SPRÁVNE miesto. A potom si v priebehu setu uvedomila, že fotoaparáty pridávajú pár kíl navyše. Kvôli červenému svetlu musela stále žmurkať a nemohla iba tak zízať, ale aj tak bola prekvapená náhlym uvedomením si, že keď na niekoho zízate, môže dôjsť k tomu zrkadlovému efektu, kedy na vás na chvíľu zíza zízaná osoba, až sa cítite ako pristihnutý voyer, brr.)

To je fuk. Pri Mirror's Image som po dlhej dobe mala pocit srdce-v-hrdle (nie je možné povedať, koľko krát som počula Primary Colours počas posledného roka), počas Three Decades som zistila, že rodinný príslušník, dovtedy stojaci nehybne za mnou, mi ťuká na plece a vraví že ide kdesi dočerta na kraj lebo ho bolia uši a oči, a odvtedy až dokonca som sa úžasne bavila. Aj keď moja obľúbená Whole New Way nezaznela, bolo to jedno, lebo zahrali niečo z pripravovaného tretieho albumu (dosť synth, ale stále veľmi ušpineno-rockové, s častou zmenou tempa)...

Áno, napíšte niečo triezve, keď sa vrátite z koncertu svojej najmilovanejšej kapely. NEJDE TO.

(Potom ďalej to už nestojí za reč. Začalo liať, všetko čo malo nohy utieklo, akoby to bolo z cukru, ja som sa vrhla na predaj cds aby som zahnala chmury, ďalší deň sme sa flákali ulicami Katowíc a večer som toho moc veľa vypila, otec dostal chuť na vážne rozhovory lebo si asi myslel, že spoločný výlet je ideálny čas na reči o mojich depresiách a minulých zlých veciach, načo som skončila ako ufňukané nešťastné decko, ktorému práve niekto pokazil úžasný tripový sen, a neviem... doteraz som príliš rozladená na to, aby som o tom písala.

Preto som nevidela nič iné, a je mi to jedno, lebo som si sobotu viac menej prikázala zabudnúť a piatok bol jeden z tých pekných dní.

Nebyť toho hlúpeho dažďa.)

photos: found mainly on this page /credit unknown/

Menovky: event, hudba, slniečká