30. 3. 2011

sweet jesus drinking with christ.

Svet nie je až taký krásny, Lýbia, Japonsko, zapálené spojivky a osamelá jar. Ale prečo by sme plakali, keď to nikomu nepomôže.

Posledný týždeň = preťaženie organizmu, vlastných sociálnych možností, pamäte na tváre a riadkov v mysli, ktoré nechcú vyliezť na svetlo. Nevadí.

Pondelok až piatok vo vákuu. Piatok - klub, oslava narodenín u kamarátky (vôbec prvá oslava narodenín kamarátky, na ktorej som bola, nie som spoločenský tvor), Sneaker Pimps a ospalé zízanie na dno pohára s ríbezľovým vínom.

Sobota čašníčenie na dedovej oslave narodenín, únava, veľa vína, neschopnosť sa opiť, moje milované sesternice ako jediný svetlý bod nezmyslu, neschopnosť zastať sa sama seba.

Nedeľa, pokračovanie oslavy, veľa vína, žiaden efekt, debata o náboženstve, prvýkrát zvýšený hlas (nenávidím keď mi je upreté právo na vlastný názor a hovorí sa o mne ako o domácom zvieratku mojich rodičov, pretože nič z mojich názorov nie je produktom mojich rodičov), neznesiteľná ľahkosť a ilúzia bytia.

Pondelok, začiatok mizantropického extempore, prudkosť pohybov, erikovská nálada, skúška v Trnave, prebudenie diabla ako reakcia na neschopnosť študijného oddelenia, nasrané a povýšenecké klepanie opätkom o mramor v banke, útek domov, neschopnosť podržať v ruke lyžičku.

Utorok - deň má štyri hodiny, pávie náušnice, dôležitý poznatok (Marina and The Diamonds na Grape), harmančekový čaj u Spencera, zázvorové pivo.

Vo štvrtok ďalšia prekliata narodeninová párty a v piatok budem Škaredé káčatko.

Life becoming a landslide.

.

Menovky:

17. 3. 2011

Kuriatko na práškoch

V dohľadnej dobe konečne veľa života! Alebo čo donúti človeka usmievať sa ako na práškoch aj keď sa zvíja v kŕčoch na rozostlanej posteli a prší.

Asi takto: po niekoľkých mesiacoch som čítala konečne niečo iné ako právnickú literatúru! Kúzelnú Vášeň od Jeanette Winterson, Kvetiny pre Hitlera od pána Leonarda Cohena, Tarantulu od pána Boba Dylana, experimentálny Pitbull report od Home Made Mutant a chystám sa konečne v pokoji si prečítať Božskú komédiu od pána Danteho. Je to ako veselý trip naprieč rôznymi žánrami a farbami. 

Ďalej: kúpila som si jeden lístok na IAMX do ememcéčka, bude to dva dni po mojich štátniciach, jupííí! Trasiem sa na Volatile Times až mi brnia zuby.
Práve počúvam What Did You Expect From The Vaccines? a je to skvelé, svieže a šťavnaté asi ako moja súčasná maniakálna nálada, centrujúca sa na pučanie trávy a žltučké kuriatka. Okrem toho je tu épéčko Broken Glass od Cat's Eyes a pocit ako keby ma niekto hojdal v nadýchanej šľachačkovej perinke a mala som tri sekundy do roztrieštenia lebky alebo sluchového orgazmu.

Leto: mám lístok na Pohodu, už dlho, idem skúsiť Grape, pretože vidieť Interpol a Hurts znie celkom lákavo, aj keď v tom celé srdce nie je. Ale stále je to úžasné. Ide niekto zo slečien blogeriek na Grape?

Potom rovná linajka na ékágé a dôvod zotrvávať v tejto euforickej bubline a piť farebné limonády, Colours of Ostrava! Tak blízko! The Horrors! Čo by človek neurobil pre chvíľku, kedy sa cíti ako hodený do studenej vody a funguje len ako suchá špongia! Jaj!
Respektíve, čo ma po dlhej dobe prinútilo sa zobudiť. Zrazu je ľahké v priebehu týždňa naškriabať peniaze na lístok a zrevitalizovať sa po niekoľkotýždňovom somrovaní. 

Dnes má moja maman narodeniny, idem jej do mesta kúpiť veľkú pestrofarebnú kyticu a nejaké dobré talianske víno.

Svet je nádherný. Alebo aspoň je pekné si takto klamať.

Menovky:

8. 3. 2011

paškvily


Pre Ľuba.
Keď sa na to lepšie pozrieš, vidno že to nie je maska.
(Aj keď som si na tvár napatlala niečo, čo nebudem špecifikovať a je to umelé.)

Milujem čiernobiele nemé horrory. 
Keďže hrozí, že sa budem zase nudiť a zabíjať čas, keďže odovzdaním bakalárky 
mi akosi zmizol zmysel života (sic!), hrozia podobné experimenty.

Posledne som videla Jekylla a Hidea. 
Takže...

A vôbec, koho zaujímajú pekné portréty.




Menovky:

7. 3. 2011

paper faces on parade


pokiaľ ide o benátky
(nesvieti ani jedna žiarovka, takmer nevidím na klávesy)
prebehlo to celkom dobre
až na ten detail, že som bola deprimovaná
nedokončenou bakalárkou
depresívna kvôli spomienkam na moju poslednú 
návštevu toho mesta s niekym, 
koho som bola ochotná milovať do konca života,
a unavená z toho všetkého,
zo života na polovici,
bez spánku a bez dní, ktoré neoznačujeme ako psie.


prespať v hoteli nebol nakoniec zlý nápad,
zaspala som s kabelkou a pomádou na pery v posteli
(čiže som nemala čas rozhádať sa so svojim sprievodom.
čo považujem za malý neobvyklý darček
od mr. všemohúceho)


k fotkám sa odmietam vyjadrovať.
s mojim nikonom viem podľa všetkého správne chytať len ja,
a neverím že je to kvôli špeciálnym
nastaveniam všetkých tých blbostí.
fotky z digitálu sú hrozné.


fotky z analógu budú až za mesiac,
lebo pani vo fotolabe mi povedala, že nevedia
vyvolávať čiernobiele filmy, tak to musia poslať ďalej.
čo je toto za... vtip?


počasie bolo krásne, skoro som zmrzla.

cítila som sa ako mŕtvola a nedať to najavo bol môj výkon na oskara.
bolo to vidno?


bez sprievodcu sme pochodili skrz naskrz staré mesto, 
videli sme inváziu francúzov ako za napoleona
a počuli sme mladých opitých nemcov v prístavoch.


more, more, more je môj brat.
(sorry jack kerouac.)


masky boli krásne, ale všetko mi pripomínalo rok 2009
a jeho falošné úsmevy a skvelé albumy
a zimu a ruky a červené barety a fotky z prístavu.
nikdy sa z toho nezobudím?! 


keď sa to vezme tak všeobecne,
bola by som bola bývavala šťastná.
nabudúci rok pôjdem sama, lebo moje potreby ohľadom života sú skromné.
a budem môcť mlčať, keď bude zle.

Menovky:

ALPS.


Úprimne?
Už dávno na mňa neurobilo nič taký dojem ako Alpy. 

Menovky:

3. 3. 2011

professor dragon is there

cítim sa... úplne vyčerpane.
bakalárka je hotová, už chýba iba výsledok kontroly originality.
stevea severina som si dnes večer musela zakázať,
lebo by som asi zomrela po prvom pive a prvých tónoch.
štípu ma oči.
po dlhej dobe sa chcem smiať, plakať alebo len tak kolísať do spánku pri nejakom filme,
mám tu i'm not there, juno, control a my summer of love,
zabalím sa do deky, budem piť kakao, fajčiť a čítať ferlinghettiho,
ak ma budú štípať oči stále,
pustím si niečo pekné z môjho shoegaze priečinka
a zjem zopár jaskoliek a aľoniek, načnem novú krabicu caro
a pokiaľ budem schopná písať v noci, napíšem vám,
aké boli benátky tento rok.

nechcete niekto dianu f+ alebo nejaký lubitel?

Menovky: